Pozitíva užívania Karnozínu

Neurologické poruchy sú ochorenia centrálneho a periférneho nervového systému. Inými slovami, mozgu, miechy, hlavových nervov, periférnych nervov, nervových koreňov, autonómneho nervového systému, neuromuskulárneho spojenia a svalov. Tieto poruchy rozdelíme do dvoch kategórií podľa primárneho typu dysfunkcie:

Poruchy cerebrálnej cirkulácie (hypoxia, cerebrálna ischémia, mozgová príhoda, demencia). Poruchy GABA systému (parkinsonizmus, epilepsia, úzkostné poruchy, schizofrénia)

Pri chronických ochoreniach mozgu – Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, epilepsii, depresívnych poruchách, schizofrénii – prevláda oxidačný stres a škodlivé degeneratívne procesy sú kontinuálne a postupujú alarmujúcim tempom.

Univerzálny neuroprotektor.

Evolúcia zabezpečila, že zdravé a mladé nervové bunky mozgu obsahujú dostatočné množstvo karnozínu, aby chránili tieto veľmi dôležité bunky pred poškodením a degeneratívnymi zmenami. Ochranné vlastnosti sú hlavne spojené s antioxidačným účinkom karnozínu a prevenciou glykačných a karbonylových procesov. karnozín tiež chráni proteazóm, ktorý má centrálnu úlohu pri odstraňovaní škodlivých karbonylovaných proteínov. karnozín zastavuje deformáciu proteínov a otvára cestu k prevencii a oddialeniu progresie Alzheimerovej choroby a iných typov demencie a mierneho kognitívneho poškodenia.

Karnozín tiež pôsobí ako neurotransmiter, antikonvulzívna látka a chelatačná látka (viaže ťažké kovy). Vďaka týmto schopnostiam je univerzálnou látkou, ktorá chráni pred rôznymi neurologickými a duševnými poruchami a ochoreniami.

Užívanie bežných anestetík často vedie k zvýšeniu serotonínového melanoidu (SDM). Karnozín chráni pred neurotoxickými účinkami SDM. Preto môže byť karnozín dôležitým nástrojom na obmedzenie pooperačnej kognitívnej dysfunkcie.

U myší karnozín zabraňuje opuchu, smrti buniek a stresu voľných radikálov, ktorý nastáva, keď je mozog ochudobnený o krv (cerebrálna ischémia). Tiež liečba karnozínom významne zlepšila neurologickú funkciu po udalosti podobnej mozgovej príhode. Nie je prekvapením, že karnozín môže ovplyvniť neurologickú funkciu, keďže karnozín je produkovaný mozgom a že karnozín-špecifické transportéry sa nachádzajú v častiach krvno-mozgovej bariéry.

Pretože karnozín viaže zinok, pravdepodobne hrá určitú úlohu v kontrolovaní dostupnosti zinkových iónov v neurónovom tkanive, najmä v čuchovom laloku, kde sa nachádza vysoké množstvo karnozínu aj zinku. To je dôležité, pretože čuchový lalok riadi čuch – strata čuchu je prvým znakom neurodegenerácie.

Bolo tiež preukázané, že karnozín má vplyv na zmiernenie toxického účinku zinku pri vaskulárnej demencii. Jeden z kľúčových spúšťačov v patogenéze vaskulárnej demencie je zinkom indukovaná neurónová smrť.  Výsledky naznačujú, že karnozín zabraňuje smrti neurónových buniek závisle od dávky.